„.... „Pane môj! Vnukni mi, aby som ďakoval za Tvoj dar, ktorý si daroval mne a mojim rodičom a aby som konal dobro, s ktorým budeš spokojný a naprav mi moje potomstvo. Kajám sa k Tebe a patrím medzi muslimov“. (kapitola Al Ahqáf, úryvok z 15. verša)
Krásna prosba, pre tých ktorí chcú získať dobro pre seba a svojich najbližších v tomto živote aj vo večnosti.
V tejto prosbe prosíme Boha, aby nás urobil vďačnými, aby nám dal schopnosť byť vďačnými za požehnanie, ktorým nás obdaroval – týmto požehnaním sa myslí dar viery, dar islámu. A touto prosbou ďakujeme nielen za požehnanie, ktoré sa nám dostalo, ale aj za požehnanie, ktorým boli obdarovaní naši rodičia.
Požehnanie viery je najväčším požehnaním. Väčšina ľudí vo vyššom veku, keď dosiahnu zrelé myslenie, si uvedomia, že najväčším požehnaním od Boha je dar viery. A tiež si uvedomia byť vďačnými svojim rodičom za to ako ich vychovali, začnú si vážiť tieto požehnania.
Ďalej touto prosbou prosíme Boha, aby nám pomohol uspieť v robení skutkov, s ktorými Boh bude spokojný. Čo je naším hlavným cieľom? Aby bol Boh s nami spokojný. Ak je celý svet spokojný s osobou, ale Boh nie je, táto osoba nie je úspešnou. Ale ak celý svet nie je spokojný s osobou, ale Boh je, táto osoba je prosperujúcou.
A ďalej prosíme Boha touto prosbou, aby napravil – zlepšil naše potomstvo pre nás, aby im tiež daroval schopnosť konať dobro.
A na záver prosby prosíme Boha o prijatie pokánia od nás a odovzdávame sa do Božej vôle.
Na začiatku prosby – je vďačnosť za dar viery. Touto prosbou ďakujeme za dar, ktorým sme boli obdarovaní, ale aj za dar, ktorý boli obdarovaní naši rodičia. A potom prosíme Boha, aby nám dal schopnosť robiť dobro – toto je praktickou časťou prejavu vďačnosti Bohu. Ako vieme či je človek vďačný za dary od Boha? Zistíme to vtedy, keď koná niečo dobré. To znamená, keď je človek skutočne vďačný za požehnanie od Boha, tak by sa to malo odzrkadliť aj v jeho skutkoch, a nie je schopný robiť dobro iba s Božou pomocou. A toto isté žiadame aj pre svoje deti – aby boli schopné robiť dobro. A na záver prosíme Boha o prijatie nášho pokánia a odovzdávame sa do Božej vôle.
Za týmto veršom je nasledujúci verš, ktorý hovorí o úžitku vyslovovania tejto prosby: „To sú tí, od ktorých prijímame to najlepšie z toho, čo konali a opomenieme ich zlé skutky, medzi obyvateľmi raja spočinú. Je to sľub pravdivý, ktorý im bol sľubovaný.“
To znamená, ten kto je vďačný za Božie požehnania a za požehnania svojich rodičov, ten, ktorý si robí starosti, aby konal dobro a aj jeho potomstvo, potom sa kajá a odovzdá sa Bohu, Boh príjme jeho dobré skutky, odpustí mu jeho hriechy a daruje mu Raj a to je pravdivý Boží sľub.
Zdroje:
Korán, Preklad do slovenského jazyka, Abdulwahab Al-Sbenaty
Voľný preklad audio nahrávky - vysvetlenie kapitoly Al Ahqáf 15. a 16. verš od Taimiyyah Zubair, dostupnej na www.alhudapk.com