Od Abú Hurairy sa zachovalo, že Posol Boží (pokoj a mier s ním) povedal: „Prišiel k vám Ramadán – požehnaný mesiac. Boh vám dal povinnosť postiť sa v ňom. Počas tohto mesiaca sú nebeské brány otvorené, brány Pekelného ohňa sú zatvorené a zlí diabli sú pripútaní reťazami. Bohu patrí noc v ňom, ktorá je lepšia ako tisíc mesiacov. Komu uniklo jej dobro, ten skutočne postráda. [1]
Výrok je radostnou správou pre bohabojných služobníkov o príchode požehnaného mesiaca Ramadánu. Prorok (pokoj a mier s ním) informoval svojich spoločníkov o jeho príchode a nebolo to len jednoduché odovzdanie správy. Zámerom bolo skôr zvestovať radostnú zvesť o veľkolepom ročnom období, aby tí, ktorí sa pretekajú v dobrých skutkoch mohli odhadnúť jeho príchod. Je to preto, lebo Prorok (pokoj a mier s ním) v tomto výroku vysvetlil, čo Boh pripravil pre svojich služobníkov v zmysle, ponúknutia cesty, ktorou môžu dosiahnuť Jeho odpustenie a spokojnosť – a týchto spôsobov je veľa. Takže komukoľvek unikne odpustenie počas mesiaca Ramadán, ten odíde z tohto mesiaca s tou najväčšou stratou.
Je to z Božej priazne a štedrosti voči Jeho služobníkom, že pre nich pripravil nesmierne príležitosti, z ktorých získajú najmä tí, ktorí Ho poslúchajú, a ktorí sa pretekajú v dobrých skutkoch. Jednou z týchto príležitostí je dar času, ktorý umožňuje naplniť naše nádeje duchovným pozdvihnutím sa z našich prehreškov a nedostatkov cestou poslušnosti, očistenia a pokánia, dosiahnutia Jeho blízkosti. A Boh vlastní tie najkrajšie veci ako dary, ktorými obdarúva koho chce zo svojej Milosti a Milosrdenstva.
Takže ten, kto dosiahne skutočné šťastie, je ten, kto využije tieto cnostné mesiace, dni a hodiny a približuje sa v nich k svojmu Ochráncovi tým, že robí to, čo je v nich predpísané zo skutkov uctievania.
Môž byť bude požehnaný týmito príležitosťami, ktoré mu dostatočne pomôžu nato, aby bol zachránený pred ohňom a tým, čo obsahuje, ako je jeho žiariace teplo. [2]
Schopnosť dosiahnuť Ramadán je sama o sebe veľkolepým darom. Komu je udelená, ten uchopí túto príležitosť tak, že strávi noci v modlitbách a počas dňa sa postí. Týmto sa navracia k svojmu Pánovi – od neposlušnosti voči Nemu k poslušnosti, od Jeho zanedbávania k pripomínaniu si Ho. Bol od Neho vzdialený a teraz sa pokorným pokáním k Nemu približuje.
Muslim si musí byť vedomý tejto štedrosti a uznať jej hodnotu. Veď vskutku mnohým ľuďom je zabránené v pôste, buď preto, že zomrú skôr, ako by dosiahli Ramadán alebo preto, že ho nedokážu dodržať, alebo preto, že sú proti a odvracajú sa od neho. Preto ten, kto sa postí, musí byť vďačný a chváliť svojho Pána za túto štedrosť a mal by privítať tento mesiac s radosťou a tešiť sa z príchodu najvznešenejšieho obdobia počas roka, ktorý poskytujúce všetky príležitostí na vykonávanie skutkov uctievania a poslušnosti. Mal by sa preto veľmi usilovať v konaní dobrých skutkov. A mal by vzývať Boha, aby mu dal schopnosť postiť sa a stáť v nočnej modlitbe a aby mu v tomto mesiaci dodal vážnosti, nadšenie, silu a energiu. A aby ho prebudil z nedbalého prespávania, ktoré by mu bránilo maximálne využiť tieto cnostné obdobie dobra.
Je poľutovaniahodné, že mnohí neoceňujú túto vznešenú príležitosť a ani ju nepovažujú za posvätnú. A mesiac Ramadán potom prestane byť pre nich tým významným časom na poslušnosť, uctievanie, recitovanie Koránu, rozdávanie milodarov a pripomínanie si Boha. Ale sa skôr stáva časom na ponúkanie rôznorodých jedál a nápojov, ktoré sa často pripravujú ešte pred začiatkom Ramadánu. Niektorí nepoznajú ramadán inak ako mesiac nespavosti a neustále sa opakujúcich stretnutí a návštev, zatiaľ čo počas dňa spia. Dokonca niektorí prespia i čas povinných modlitieb, takže sa ich nemodlia v mešitách alebo v ich správny čas. Iní zas nepoznajú ramadán inak ako čas, kedy sa venujú svetským záležitostiam, nevenujúc pozornosť záležitostiam týkajúcich sa života po smrti. Preto v ňom usilovne pracujú, nakupujú a predávajú a zostávajú na trhoch, vzdávajúc sa času stráveného v uctievaní v mešitách. A keď sa aj modlia s ostatnými, robia to takým uponáhľaným nekoncentrovaným spôsobom. A to je preto, že svoje potešenie žiaľ nachádzajú na trhoviskách. Toto je rozsah, v akom sa v mnohom zmenili predstavy a názory (o ramadáne).
Niektorí zo spravodlivých predchodcov (salaf) hovorievali: „Naozaj, Boh Najvyšší, urobil mesiac Ramadán ako súťaž pre svoje stvorenia, v ktorej sa môžu navzájom pretekať svojou poslušnosťou v získaní Jeho priazne. Jedna skupina je teda na prvom mieste a tak sa im darí a druhá skupina patrí medzi posledných, a tak zlyhávajú.“ [3]
Nikto z nás nevie, či tento Ramadán nebude jeho posledný, ktorý kedy v živote uvidí, ak ho dokončí. Koľko mužov, žien a detí sa s nami minulý rok postilo, a predsa teraz ležia pochovaní v hlbinách zeme, spoliehajúc sa na svoje dobré skutky. A pritom istotne očakávali, že sa budú postiť oveľa viac ramadánov. Rovnako aj nás čaká podobný koniec. Preto je na Muslimovi, aby sa radoval z tejto veľkolepej príležitosti na uctievanie. A nemal by sa toho lacno zriecť, ale namiesto toho by sa mal zaoberať len tým, čo mu prospeje a čo vytrvá i po jeho smrti. Lebo čo iné to je ako istý počet dní, ktoré sa postia za sebou a ktoré rýchlo pominú.
Preložené a spracované podľa: Abdullaah Ibn Saalih Al-Fawzaan
Zdroj :Ahaadeeth As-Siyaam: Ahkaam wa Adaab (pg. 13-15)
https://abdurrahman.org/2014/01/29/spreadingthegoodnews/?fbclid=PAAaa1_Qv9QUufa0VJMYRA8jaEG2Cvl5he_5A-X2PGhsubH7B94vnthIQLijM
Referencie:
1. Ahmad a An-Nasa’i zaznamenali tento výrok, viď Ahmad Shaakir review Musnadu (č. 7148) a „Sahih at-Targhib wat-Tarhib, al-Albany (1490) a Tamam-ul-Mannah (395)
2. slová Ibn Rajaba v Lataa’if-ul-Ma’aarif: str. 8
3. Lataa’if-ul-Ma’aarif, Ibn Rajab: str. 246
Comments